Včelí hotel nie je vo svete nič nové. Je to vlastne včelín, ktorý je upravený, na bezpečný pobyt ľudí v ňom. Včelín je tradičná stavba, nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, ktorá odjakživa patrila ku včeláreniu. Každý, kto chcel kedysi včeláriť, musel mať svoj vlastný včelín. Samostatne položené úle sú akýmsi výdobytkom modernej doby a dnes sa včelíny stavajú len sporadicky, hoci tradičné a pôvodné včelíny aj na našom území boli práve takéto.

Stavali sa kvôli tomu, že kedysi boli úle slamené a neboli vhodné do rôznych poveternostných podmienok. Tieto včelíny boli rôzne, každý chcel, aby práve jeho včelín bol ten najkrajší včelín, a tak ich rozmanito zdobili a pri stavbe využívali rôzne tvary. Aj my sme preto v obci Štiavnické Bane postavili atypický včelín, a to v tvare včelej bunky. V takejto bunke sa včela vyvíja od štádia vajíčka až po dospelosť, je to základný stavebný prvok v úli.

Vnútri včelieho úľa sa nachádzajú plásty so šesťuholníkovými bunkami, ktoré slúžia ako multifunkčné skladovacie jednotky. Bunky sa nevyužívajú náhodne – plodové bunky bývajú umiestnené v strede, peľové zásoby pri okrajoch a medové na samom okraji plástu.

Ale prečo majú včelie bunky práve šesťuholníkový tvar?

Včely musia na výrobu plástov vynakladať veľké úsilie. Mladé včely vylučujú vosk, ktorý robotnice tvarujú do podoby dokonalých šesťuholníkových buniek. Takýchto buniek je treba veľmi veľa, pretože slúžia aj ako zásobáreň medu, ktorý je hlavným zdrojom potravy pre celé včelstvo. Bunky sú zároveň miestom, kam matka kladie vajíčka.

Včelstvo funguje ako jeden organizmus. Jeho prežitie závisí na správnej činnosti každej jeho časti. Je preto nutné, aby všetky včely mohli vytvárať bunky rovnakého tvaru. Len ak sú všetky šesťuholníky totožné a rovnomerné, tak do seba perfektne zapadajú. Včely dokážu vytvoriť šesťuholníkové bunky s matematickou presnosťou. Každá robotničia bunka má priemer presne 5,4 mm.

Medzery medzi jednotlivými bunkami minimalizuje ich geometrická súmernosť. Každý milimeter životne dôležitého priestoru má svoje využitie. Každá bunka, okrem tých vonkajších, susedí s ďalšou. Včely tak využívajú obmedzené množstvo vosku k tvorbe čo najväčších plástov.

Už v antickom Ríme sa domnievali, že šesťuholníky sú schopné obsiahnuť viac medu ako ďalšie geometrické tvary. Plochý priestor totiž rozdeľujú na malé jednotky hospodárnejšie a na ich stavbu je treba menej vosku. Túto domnienku až na konci 20. storočia potvrdil americký vedec Thomas Hales.

Pokiaľ vás nevšedný tvar apidomčeka zaujal a chceli by ste si takýto postaviť doma, je možné si zakúpiť presnú stavebnú dokumentáciu v PDF formáte s 3D modelom, prierezmi materiálov a všetkým potrebným, na základe čoho si ho budete vedieť postaviť.

Viac informácii na stránke dodielne.sk alebo na kontakte dodielne@dodielne.sk. Apidomček bol postavený rukami a srdcom Dušana Budinského.